|
Klub
tibetských plemien
 |
 |
|
 | |||
|
|||||
 |
|
 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| ||
|
Úvod
Fotogaléria Lhasa Apso
|
|
 História plemena Tibetský španiel
Tibetský španiel jednoznačne pochádza z Tibetu, ale o konkrétnom pôvode tohoto milého húževnatého psíka je známe málo. Ani jeho názov historiu plemena nijako neosvetlí. Označenie "španiel" by poukazovalo na loveckého psa určitého typu - tomu však tibetský španiel v žiadnom ohľade nezodpovedá. Však to tiež žiadny španiel nie je, má k nemu tak ďaleko, ako tibetský teriér k teriérom. Isté je, že tibetský španiel patrí k najstarším existujúcim plemenám - psy podobní tibetským španielom zobrazujú kresby už zo 7. storočia nášho letopočtu. Napriek tomu sú tibetský španieli často považovaní za krížencov s pekingským palácovým psíkem, který sa však prvý krát objavuje až na obrazoch z 18. storočia. V Tibete sa títo psíci chovali ako v kláštoroch, tak na vidieku. Medzi jednotlivými psy boli značné veľkostné a typové rozdiely, psy z kláštorov ale boli elegantnejší a "zdobnejší" ako psi z dedín. V najčistejšej forme chovali tibetské španiely v kláštoroch západne od Lhasy, odkiaľ mohli byť iba darovaní inému kláštoru alebo váženým hosťom. Malý pes mal v kláštoroch za úlohu držať stráž z vyvýšeného bodu (napríklad obvodovej steny) a na všetko neobvyklé v okolí upozorniť svojim štekotom. Štekot potom privolal na miesto veľké dogy, ktoré odradili votrelcov pred vstupom do kláštorného areálu. Mnísi však boli zvyknutí od svojich malých psov očakávať i ďalšie služby - pri dlhých modlitbách oceňovali spoločnosť huňatých psíkov sťa by živých "piecok", psíci tiež udávali do chodu tzv. modlitebné mlýnky. Kedy a ako sa dostali tibetské španiely do Európy nie je presne známe. Je viac ako pravdepodobné, že sa dávni predkovia tibetských španielov dostali do Európy možno už v 2. storočí pred naším letopočtom po tzv. hodvábnej ceste spojujúcej Európu s východnou Áziou, a možno sa i podieľali na formovaní niektorých malých kontinentálnych španielov. Ďalšie zmienky sú o tom, že na sklonku 19. storočia privezli anglickí kolonisti, vracajúci sa z Indie do starej vlasti, niekoľko týchto psov. Tiež expedícia do Tibetu z rokov 1904 - 1905 bola na spiatočnej ceste doprevádzaná párom tibetských španielov, ktorí vraj dokázali celú vzdialenosť z Tibetu do Indie prejsť pešo. To všetko síce znie vierohodne, ale stále sú to len domienky a hypotézy. Reálna a podložená história tibetského španiela sa však obmezuje na posledných sto rokov. Na prelome 19. a 20. storočia bolo do Anglicka dovezeno viacej psíkov typovo odpovedajúcích tibetským španielom, ktorí boli prevažne sfarbenia zlatého až červeného a čierného či čiernobielého. Medzi najdôležitejších patrili dvaja priami potomkovia tibetských kláštorných psov - Garpon a Potala, ktorí sa stali dôležitými pre moderný chov a vyskytujú sa vo väčšine rodokmeňov dnešných tibetských španielov. Prvý štandard tibetského španiela bol vypracovaný v Anglicku v roku 1934 a jeho modelom bola prekrásna, drobná fenka zlatočervenej farby Dolma of Ladkok, dovezená v roku 1928 z Tibetu, ktorá vo svojej dobe bola považovaná za najkrajšie zviera svojho plemena. V roku 1934 bola tiež v Anglicku založena "Tibetan Breeder Association" a štyri malé tibetské plemena (tibetský španiel, tibetský teriér, ši-tzu a lhasa apso) boli od seba definitivne oddelení ako na výstavach, tak v chove. I keď nikdo nechce popierať tibetský pôvod plemena, patronát nad nim (v rámci FCI) prevzala Veľká Británia. Okrem Veľkej Británie sa rozvoju plemena tiež veľmi venujú chovatelia v Škandinávii. Tibetský španiel je v súčasnej dobe známy a chovaný prakticky vo všetkých kynologicky vyspelých krajinách, zostáva ale plemenom málopočetným a skôr vzácnejším.
|
O klube História
|
||||||
|
|
|||||||||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
